Volám sa Rasťo Babej, som živnostník, pracujem ako servisný technik.
Aký si mal problém s chrbtom?
Problém s chrbtom sa odvíjal možno už cca 20 rokov dozadu. Pri nesprávnom vyberaní nejakého ťažšieho predmetu z regálu. V zlej polohe ma seklo. Odvtedy som chodil na infúzie. Po čase bol opäť kľud.
Čiže bolo to také, že si navštevoval lekára?
Áno, vtedy som navštívil lekára v ležiacej polohe v aute. Dal mi infúziu. Ponaprával ma a dal dokopy. Začal som hrať futbal. Všetko bolo v pohode.
Na ako dlho?
Trvalo to približne 10 rokov. Fungoval som v poriadku. Aj som zabudol, že sa niečo stalo. Nemyslel som na to. A neriešil to.
Čo potom?
Problémy sa začali objavovať častejšie. O 10 rokov prišlo nejaké seknutie a stuhnutie. Mal som problém zohnúť sa. Mal som obdobia kedy to bolo v poriadku a kľudné. Potom sa to zhoršilo a zase zlepšilo. Stále sme to s lekármi riešili rehabilitáciami, infúziami, liekmi na posilnenie svalstva a rôzne injekcie.
Čiže si to neriešil nijakým pohybom alebo cvičením, vždy iba s lekármi?
Hrával som futbal, bicykloval som a podobne, čiže športoval som. Hlavne keď som sa cítil v poriadku, tak som normálne fungoval. Po čase sa to začalo stupňovať, tak mi v nemocnici urobili röntgenový snímok.
Musel som ísť na magnetickú rezonanciu. Tam to už bolo jasné. Stavec L5 a S1 bol problémový. Zistilo sa, že mám ešte ďalšiu prasknutú platničku, ktorá je poškodená na druhý stupeň. Nastala liečba – hospitalizácia v nemocnici cca na týždeň.
Čo s tebou v nemocnici robili?
V nemocnici mi len dávali infúzie a ležal som na lôžku.
Ako si sa potom cítil?
Bolo to lepšie, ale stále tam boli bolesti.
Dostať sa do normálneho života trvalo stále dlhšie a dlhšie. Mal som pocit, že čím dlhšie som oddychoval, tým to bolo oveľa horšie a horšie, ako pred tým.
Po nemocnici, kedy nastal ďalší zlom?
Pred operáciou keď už nevedia ako pacientovi pomôcť, tak ho posúvajú na ozónové injekcie. Ozónové injekcie sú dobré v tom, že odvodnia tú platničku. Zmenší svoj objem a prestane tlačiť na ten nerv. Mne to tlačilo do ľavej nohy a lýtka. Po prvej injekcii som sa cítil dobre, no nebolo to až tak rapídne, ako by to malo byť.
Ako vidím, preskákal si si toho dosť
Áno, bolo toho veľmi veľa. Ozónových kúr som mal veľa a jedna kúra je cca 8-10 vpichov. Presne vedia, ktorá platnička je kde, zosnímajú to, na chrbte nakreslia krúžok a pichnú. Lekár sa snaží dostať čo najbližšie k tej platničke, aby ti ublížil a neprepichol nerv. Po tom ako som to absolvoval zase nastalo obdobie kde bolo lepšie a horšie.
Pri zakašľaní alebo kýchnutí som mal taký stav, že sa mi podlámali nohy a kolená. Bol to taký tlak a bolesť v chrbte, že som to nevedel vydržať. Sadol som si, zakašľal a zrazu sa nevedel pohnúť. Ani sa pozrieť na nohy. Nevedel som vôbec nič robiť. Nič nepomáhalo, ani sediaca poloha ani ležiaca. Stále bol tlak v nohe.
Nakoniec som sa dostal zase do nemocnice. Lekár mi dával lieky, ktoré boli také silné ako opiáty. Potom som skúšal chodiť s barlami, snažil som sa zmierniť ten tlak tým, že som sa ako keby zavesil na ramená. Pomohlo iba na pár sekúnd.
Kedy prišiel ten taký zlom, že už sa nedá nič iné robiť len ísť na operáciu?
Lekári sa tomu bránili a nechceli, aby som išiel na operáciu. Skúsili sme ešte injekcie kde mi trafili cievku a zalialo sa to krvou. V tých bolestiach som sa tešil, kedy konečne bude operácia. Veril som, že mi to pomôže, že iná možnosť nie je.
V Košiciach som bol na operácií a keď som sa prebral, tak mi vyšli slzy z očí od šťastia. Lebo som necítil žiadnu bolesť. Bol som v poriadku a chodil na rehabilitácie. Naučili ma ako vstávať z postele a pod. Nechcel som sa vrátiť do toho stavu pred operáciou, tak som si popýtal nejaké cviky. Dali mi nejaký manuál a skúšal som rok doma cvičiť.
Nikto ti neukáže, či to cvičíš dobre, či dobre dýchaš a pod. Postupne som sa dostával do bežného života. Pomaličky som skúsil aj bicykel, no opäť prišli problémy. Asi po týždni fyzickej aktivity.
Aká to bola bolesť pred a po operácií?
Pred operáciou to bola bolesť na cca 98% a po operácií kedy to už sa naspäť vracalo bolo 30-40%. Cítil som stuhnutie chrbta, pri dlhých trasách pri šoférovaní bol tiež problém. Pri sedení v aute som mal pocit, že sedím na kameni. Taká to bola bolesť. Jedného dňa ma zase seklo, dostal som sa na magnetickú rezonanciu (bolo to po roku) a zistilo sa, že pred operáciou som mal 3.stupeň prasknutia a po operácií už 4. stupeň. Vlastne na operácií spravili iba to, že tekutina, ktorá vytekala, tak ju odstránili, ale platnička je prasknutá stále.
A čo bolo ďalej?
Potom som objavil realfit cez svojho švagra, ktorý chodil cvičiť k Radovi Cabúkovi. Opýtal sa trénera a skúsil som to.
Chcel som zmeniť to, aby som s chrbtom už nemal problém. A v súčasnosti cvičím 3x do týždňa skoro rok a pol.
Učili sme ťa, ako sa dvíhajú veci. Ako si sa cítil počas tréningov? Kedy nastala nejaká zmena?
Po prvých tréningoch som zistil, že mám svaly aj na takých miestach, o ktorých som netušil.
Celkovo som sa po tréningoch cítil fajn. Bol to skvelý pocit, že môžem športovať, pohybovať sa normálne. Odkedy som začal cvičiť, nemal som problémy s chrbtom. Som rád, že môžem takto fungovať.
Čo sa zmenilo v tvojom živote, čo sa týka pohybových stereotypov?
Zmenilo sa toho veľa, napr. pri umývaní zubov vystrčím zadok a urobím bedrový ohyb. Robím aj strečing, naťahujem zadné stehná. Predtým som to neriešil. Bol som klasicky ohnutý a opretý rukou o umývadlo. Aj pri samotnom obúvaní som sa zle zohýbal a bolo to veľmi divné.
Zmenili sa tvoje pohybové stereotypy?
Áno, to máš pravdu. Zmenili sa, snažím sa ich dodržiavať a používať v normálnom živote, aby to fungovalo. To zakrivenie chrbtice musí nejaké byť. Musím sa nejako zohnúť po ten predmet. A keď urobím obidve veci súčasne a dobre, tak si myslím, že sa vyvarujem problémom s chrbticou.
Čiže zvládaš aj bežné záťažové stavy?
Áno, zvládam to v pohode.
Pamätám si, že si mal aj také obdobie, že si veľmi necvičil, lebo si bol na dovolenke. Aké bolo zase nabehnúť znovu na cvičenie?
Človek zrazu prestane niečo robiť, resp. cvičiť. Všetci to poznáme keď ideme na dovolenku. Kde sú lehátka, more a pod, a človek nerobí nič. Veľa krát sa ľudia cítia lepšie a myslia si, že sú z toho vonku. Majú pocit, že už nemusia robiť nič. A to sa stalo aj u mňa. Po týždni keď som prišiel, tak som znovu cítil chrbát. Bol stuhnutý, pretože som necvičil. A museli sme začínať kvázi nanovo.
Teším sa z tvojich výsledkov a držím palce, aby si v tom pokračoval.
